čtvrtek 19. října 2017

xJesusx | Roman Láriš rozhovor

(rozhovor)

Roman je můj kámoš na dálku. Pochází z Bratislavy a léta žije v Londýně. Je táta, fotí a dělá super trika, která velice rád nosím. Protože aktuálně je v tiskárně jeho další fotokniha s názvem UKHC chapter 2 (která volně navazuje na UKHC), a zachycuje množství DIY anglických kapel, tak mi to nedalo a udělali jsme rozhovor nebo spíš povídání … vychází v původním znění slovensky a bez překladu. Pár další informací najdeš na amentma.bigcartel.com. Otázky: Samuel, odpovídal: xJesusex - Roman Láriš.

Ahoj Ujo, známe se poměrně dlouho, to je fakt. Vlastně si už ani přesně nepamatuju, kdy jsem objevil Tvůj talent pro kreslení. Dlouhodobě mám v oblibě trika, který děláš a proto jsem moc rád, že máš chuť si o své kreativitě popovídat. Někdo Tě zná, jiný nemusí – představíš pro začátek sebe a své kreslení? Poznáme sa dlho, už dobrých 20 rokov to bude človeče. Skoro ako manželstvo na diaľku, ale nepamätám si, že by som mal talent na kreslenie, haha, to si ma asi s niekym mýliš? Pokiaľ ide o ten môj shit-art tak to bude asi z Brotherhoodu, kde som v 98 začal kresliť mini komix o straight edge bojovníkoch proti mäsovej crew. Kresliť ma vždy bavilo, už ako malý chalan som si kreslis vlastné komixy s brutálnymi krvákmi. Boli to samé kung-fu kopačky a rozbíjanie hláv.

Som migrant, ktorý odišiel zo Slovenska do UK, Londýna v 2003, rok pred vstupom do Európskej Únie. Prvý rok sa strachoval a prebíjal životom so Zuzkou v kade ako bývani a robil na čiernom trhu rôzne cleaningy a roznášanie letákov, proste čo bolo možne. Dnes robím v sociálnej sfére s ľuďmi s autizmom ako manažer už niečo cez 10 rokov.

Počas môjho domáceho pôsobenia som si prešiel od zinu, robenia koncertov, spievania v kapele, fotenia, robenia benefitov asi všetkými možnými aktivitami v scéne. Okem robenia zinu s tebou každý druhý rok sa už venujem len tomu kresleniu a foteniu. Vytvoril som si vlastnú značku Amen Tma, ktorá sa vyvinula s JSSD a pod touto si robím vlastné trika a vydávam knihy fotiek, ktoré potom predávam kamošom.

Vážne si myslím, že neviem kresliť, sú iní čo to vedia lepšie, ale pre mňa je to nápad v hlave, nutkanie niečo robiť, neustále som v pohybe myšlienkovo či fyzicky a žiaľ nie je veľa brandov či dizajnov, ktoré by sa mi páčili, tak si robím svoje. Momentálne snaď len Fake Loyality z Bratislavy sa mi páči dizajnami. Keď ma niečo napadne a náhodou nakreslím, dám vedieť kamošom čo ma poznaju cez socialnu sieť, ktorí ma podporia a pri tom sa nájdu nejaký nový ľudia čo su známi známych. Nerobím veľke čísla - stači medzi 15 - 20 ľuďmi, nechcem skončiť klišovito ako iné brandy čo sú aktivne a predávaju hipsterom písmenka na tričku.

Pamatuješ si první motiv trika, který jsi udělal? Co to bylo? Úplne prvý motív bol fixkov malovane triko Kevorkian, ešte v dobe, keď hrali s trumpetov a bez Mládka. Urobil som si Kevorkian vpredu a nejaký malý dizjan na zátylku. Potom ručne malované straight edge Brotherhood motívy pre vlastnu potrebu a zopár kamošov z Bratislavy.

Dlho som mal pauzu a asi v 2009 som začal robiť dizajny pre Dear Friends, keď ešte Cetera rozbiehal undergroundovú street značku. V tom roku som vytvoril vlastný brand, ale nemal pomenovanie, len som to podpisoval JSSD ako Ježišove dizajny. Prvý dizajn pre JSSD bol tušim vlk s ďalekohľadom a ružou. Milujem lebky, vlkov, tradičny tattoo štýl. Po prvom bol potom Hold Fast, morská panna, čo bola pocta Sailor Jerry dizajnom na peknej navy blue farbe. V roku asi 2011 som sa pokúsil o ručne stencilom robené trika Amen Tma, Do pekla, JSSD, kde sa mi ten názov tak zapáčil, že som to začal používať do dnes. Je to také anglicko-slovenské (latinsko-slovenské haha) čo je odkaz na moje korene na Slovensku, ale v podstate je to značka made in United Kingdom.

Brotherhood snad někde mám doma, určitě si ho ale vybavím, a snad i ten komix :). Jsi stále straight edge? Čo je toto za otázku? Samozrejme, z 2nd generácie straight edge kids v Bratislave som ostal sám z pôvodnej zostavy. Originálna zostava bol Bigfoot, Birdy, Mišo Krivošík a ja a zopár chalanov, čo to ale nechali po dvoch - troch mesiacoch. Po nás prišla generácia okolo chalanov z Abhorrence Aďko, Dajko a po nich ďalší. Ten straight edge asi zažil najväčší boom na začiatku 90tych rokov v prvej generácii roku 1993-95, my sme do toho spadli až okolo 1996-1997, keď to bolo vážne relatívne mŕtve. Jediná referencia na straight edge prvej generácie bol Nový most, kde bolo červeným sprejom nápis True Till Death, alebo to bolo Clean and Proud, niečo v tom zmysle.

Kolik designů triček jsi zatím udělal? Eviduješ si to nějak sám pro sebe? Vieš že neviem úplne presne? Asi cez 30 dizajnov, ak nie viac, stratil som prehľad. Väčšinou si odložím kus pre seba, ale niektoré kúsky nemám ani sám. Bola by z toho celkok zaujmavá výstava. Mám dizajny, ktoré som robil pre vlastný brand, ale boli aj tie, ktoré som robil pre iných ľudi, kapely či jednotlivcov.

Líbí se mi malé edice, které děláš? Kdo Ti trika tiskne? V ČR není myslím zcela jednoduché, nechat si udělat cca 20trik … Firiem je tu veľa v UK čo ti spravia 20-30 kuskov, viac nepotrebujem. Posledné som tlačil u Fifth column v Londýne, robia tam samí punkáči, takže dokážu dať dobrú cenu. Potom tlačím u North West Print, to je zase firma bubeníka z Broken Teeth, tiež má dobre ceny za jednofarebné trika.

Farebné trika sú veľmi drahé pre mňa tlačiť, takže tie mi robí starý kamoš Paulo z Bassana, Taliansko, ex bubeník xFratellanzax, ktorý je taká talianska odnož teba braško.

On robi licencované old school punk hc trika vo svojej garáži a pomáha mi s 3-4 farebnými dizajnami. Pozrite si jeho blog o starých trikách – www.hcpunkshirts.blogspot.it.

Vďaka nemu majú všetci tie nádherne farebné dizajny ako Dakota, Japan Tma, Pedal cult atď.

Malé edicie robím preto, lebo nemám chuť ani silu robiť trička, ktoré bude nosiť kade aký blbec, ktorého nepoznám. Rozhodol som sa robiť len pre-orderi pre kamošov a ľudi čo poznám z koncertov, alebo tých čo nepoznám idu cez spoločných známich. Väčšinou si pozrem na facebooku o koho ide a aké komenty dáva do statusov. Nechcem, aby moje trika skončili u rasistov či ľudi, čo šíria nenávisť voči minoritam. Ako „brand“ sa vymedzujem a ostro stojim proti rasizmu a fašizmu.

Takže pokud potkám někoho v triku AMEN TMA, mohu mu s klidným srdcem říct „ahoj brácho“? : ) Co myslíš tím „debila“, specifikuj to nějak? :) Hej presne s 99% ľuďmi som v kontakte, sú tam aj taký, čo ma sklamali za tie roky, ale väčšina su super ľudia. Je tam medzi nimi aj veľa sestier nie len brachov, haha.

Debila myslím, žiaden hipster - čurko čo si zájde na letný festival, kúpi triko a nemá páru čo je za tým, filozofia, príde domov, triko hodí do skryne a potom ma niekde na fb rasistické poznámky proti utečencom či rómom, alebo homosexuálom a podobne. .

Amen Tma, ja, sa vyčlenujem proti rasistom. Nechcem aby blbci nosili moje triká. Keď viem o niekom, že ma kokotské keci tak mu triko nepredám, alebo rovno vrátim peniaze a triko nepošlem. Našťastie, keďže robím pred objednávky mám čas si pozrieť, pokecať s kým mám tu česť.

Vím, o čem mluvíš a souhlasím s Tebou. Je to trochu jinde, ale zaujalo mě, jak jsi se angažoval ve zrušení koncertu pro CJ Ramona v Bratislavě. Jaký to mělo ohlasy? Jak to vlastně probíhalo / dopadlo? Docela rýchly spád to malo, našťastie to robila rozumná bookingovka z Berlína. Takto, ono nemal som to na svedomi ja, išlo o to, že mi došlo echo, že koncert CJ Ramone robí v Bratislave promoter, ktorý nemá zábrany robiť nazi kapely, má rasistické názori a podporuje alt right hnutie, chápaj náckov.

Mne to príde bizarne, keď sa týto "apoliticky" čuráčkovia angažuju v robení punkových koncertov. Nenávidia migrantov, prito sami žiju v zahraničí, len maju privilégium, že sa narodili v rámci Európi a biely a nie v Afrike či Blízkom východu. To je taký vrchol debilizmu, že to až nie je pekné, keď sa takýto kokoti angažuju v punku – kontra kultúre, ktorá od začiatku stála na strane sociálnej rovnosti. Vyšla z černošskej muziky...

Jeden z jeho družiny a blízkych kamošov, ak nie on sám robil koncert Krátkeho procesu v Londýne, tak nech mi nehovorí nikdo, že ten človek je kosher?

Pripojil som sa do listu ľudí, ktorým to nebolo jedno. Nebol som to ja, kto to zrušil, ale viacero ľudí čo sa do toho zapojilo z Čiech, UK a Slovenska. Koncert zrušila bookingovka z Berlína po tom ako prešetrila o koho ide. Chlapec mal hneď facebook na privatnom režime, stiahnuté všetky jeho rasistické sračky z komentov. Jednoducho tieto primitívne hnedé hovná sa usvedčia same, tam veľa toho netreba urobiť. Nemci v tom mali jasno a od zmluvy odstúpili. Však to bola agentúra, ktorá bookuje Anti Flag, Petrol Girls či Dead Kennedies.

Niektorý ľudia to chápu ako udavačstvo, ale som stará škola, ja s náckami nepaktujem, nemám rád rasizmus a tieto špiny nemaju čo hľadať v punku, zarábať na punku a vôbec na ňom parazitovať. Pozri sa kam sa to dostalo, keď polavíš – Zóna A je regulérna nazi punk kapela dneska, 5 rokov dozadu by som tomu neveril, dneska už legitímne podporuju zelené tričká. Koňýk sa už ani netají jeho sympatiami ku Kokotlebovi. Už v nej nehrá nikdo z originál zostavy okrem Koňyka, ktorý šíri tie rasistické bludy s Revom. Pridali sa tam dve obskurdné postavičky, ktoré tiež majú za nechtami hnedú špinu. Dneska sa legitimuje rasizmus už v Amerike, Rusku, Európe, vidieť pravicové sily silnieť. Nie je žiaden čas sa bratríčkovať s kokotmi. Doba sa pritvrdzuje a myslím, že scéna sa musí veľmi očistiť od hnedej špiny a tejto apolitickej lúzy, ktorá po tretom pive dvíha pravicu.

Nikdy jsme se nebavili o tom, proč a jak to děláš – přesto zcela rozumím tvému přístupu k věci. Nepřemýšlel jsi o tom, začít to dělat jako „práci“? Bavím se o teď o trikách. Nie neprišlo. Nikdy.

V prvom rade tým štýlom a technikou akou to robím mi to trvá dlho. Mám prapotopný photoshop, nemám žiadnu elektronickú či grafickú podložku či pero a neviem dobre kresliť.

Robím to len pre svoje potešenie, vidieť vlastný dizajn na kamošovi, ktorý Ťa podporí a ešte sa to jej či jemu páči. Robím to len pre tento super pocit.

Keď sa pozrem na brandy, ktorých tu stále je plno, akým štýlom to robia, tak ma to vyslovene odrádza. Profiluju, nahánaju likes na fb, robia zoznamky a rôzne pičoviny aby nahrabali ľudi, lebo však viacej ľudi, viacej predaja, fotia kolekcie v zime s polonahatými babami v nohavičkach a triku, lebo však sexualita predáva, toto sú veci, ktorým sa vyhýbam. Ja sa snažím byť politický, mať message v dizajnoch, nie len tupý brand. Ono tieto brandy rýchlo zaniknú aj tak same, pretože trika moc ľudia nekupujú. Koľko už týchto brandov prišlo a odišlo...

Většinu trik, který jsi dělal mám doma a patří k mým nejoblíbenějším. Každý ale nemusí být v obraze, tak jako já, pověz něco o svých designech. Proč jsi udělal ten nebo ten, který patří k Tvým nejoblíbenějším ... máš je někde nafocený? Je s nějakým design spojený s nějakým příběhem? Vďaka ujko za poklonu, ono moje trika nie sú pre všetkých, ale len pre tých čo ma poznaju lepšie, preto majú k nim aj väčší vzťah a nosia ich roky, už to bude takmer 10 rokov pomaličky.

Môj najoblúbenejši je vždy ten posledný, haha, ale snažím sa v dizajnoch zakomponovať odkaz.

Momentálne Dakota je jeden z mojich top hneď po nej Japan Tma. Je o tejto planete, o jej ničeni a zachovaní prírody pre ďalšie generácie. Inšpirované starým severo americkým múdrom. Spravil som ho kvôli mojej vnútornej podpore Dakotských indianov, ktorí bojovali proti výstavbe ropovodu cez ich posvetné územie. Hnevá ma ako korporátna chamtivosť a zisky ničia túto planétu a život na nej. Ignorácia a hlúposť nepozná hranice. Za vidinou peňazí sme schopný si podkopávať vlastnú stoličku. Ľudia sú veľké parazity, zabúdame na to, že táto planéta je naša spoločná, nie moja, nie tvoja, ale naša.

Japan Tma je rodinné triko s proti rasistickým odkazom na rukáve. V ázijkom štýle, inšpirované prírodnými silami znázornenými v čínskych znameniach. Tieto sily znázorňuju moju rodinu, preto je mi veľmi blízke a veľmi osobné.

Ďalsie moje obľubené sú tie proti nacistické ako „Hnedý mor v mojom meste nechcem“, alebo „Carpathian nazi hunter“ - no a samozrejme všetky cyklistické od „Love, Life, Bicycle“ po „Watch Out“ gorilu a vyšívané „Foxy cyclist“, až po to nové „No border cycling – Pedal cult“. Inak Hnedý mor triko je asi jediné čo som robil dotlač. Originál dizajn bol medzi prvými JSSD kolekciami a pre veľmi úzky kruh ľudí. Po tom ako sa Kokotleba dostal do parlamentu so chytil amok a rozhodol som sa ho pozmeniť trošku a pridal nové logo na prednú časť. Z tochto trika sa asi najviac predalo, ale dotláčať sa už nebude. Bolo to one off, ale určite budú ďalšie proti hákošske trika, chce to len čas.

Fotky mám na amentma.bigcartel.com v sekcii references, ale nie sú tam všetky, to bude asi len na mojom súkromnom facebooku a nie prístupne každému.

Líbí se mi, že Tvoje trika mají nějaký „podtext“ – jak říkáš „message v dizajnoch“. Například tričko „hnědý mor“ mám velice rád, a i často nosím. Byl třeba tenhle design pro někoho „běžeckým“ motivem? Snažím sa vždy do trika zakomponovať aspoň nejakú symboliku, veľmi často proti náckovskú. Napríklad v cyklo triku Hard core Pedal pusher má týpek vytetované GNWP. Neviem čo myslíš pod tým pojmom bežeckým motívem? Myslíš, akože niekto si našlapol na dobrú kondičku z denno-denného behania za náckami či pred nimi? Haha, to asi nie. Tešil ma záujem o anti nazi trika, ale je tam veľke ALE a rozčarovanie z niektorých ľudí čo si kúpili trika, hlásia sa k antifašizmu, ale nemaju problém šíriť rasistické vtipy medzi sebou...na čo som došiel neskôr, týmto ľuďom už nepredám ani vlastný prd.

Žiješ v Londýně, jezdíš do Bratislavy. Jak jsou na tom tyhle dvě města / země, pokud se budeme bavit o „hnědém moru“? Tak v Londýne máš tiež východo-európskych migrantov white power, alebo tých alt right ako sa dneska označuju, ktorí sú tiež utečenci, hoci len ekonomický, ale nenávidia všetkých ostatných, haha. Irónia tohoto dnešného sveta, keď migrant nenávidí migranta, logiku v tom nehľadajme, je to čistá debilita jedincov.

Našťastie sa stretávam v Londýne na koncertoch s normálnymi ľudmi, ktorým je jasné, že migrácia je normálna a každí z nich má v rodine vlastného emigranta. Londýnska scéna je vlastne celý svet v jednom. Tu sa ľudia nepozeraju na to akú máš farbu pleti. Je vidno ako tá multikultúra funguje a že človek je v prvom rade človek a nie farba pleti či sexuálna orientacia.

Teraz som sa o tom bavil aj so Zuzkou, manželka, pre tých čo nevedia, keď nám začala dcéra chodiť do školy, od malička si v kontakte s celým svetom. Kamarátky su indky, židovky, palestínčanky, brazílie, rumunska, poľska a čo ja viem z kade. Raz sme nadhodili debatu so Zoe, že či vidí nejaký rozdiel medzi ňou a jednou kamoškou čo má korene v Afrike. Tá zlatá decká reakcia bola automaticky založená na tom ako sa hraju, čo jedia, takže jediné čo našla ako rozdiel bolo, že kamoška je veganka haha. Tým deckám farba pleti naozaj nič nehovorí, tieto rasistické a segregačné tendencie musia isť z rodiny alebo sociálneho tlaku na decká dospelými. Začína táto segregácia a tendencie vtipmi či sarkastickými poznámkami. Príklad sme mali osobný, keď jeden malý chlapec zakázal Zoe sa hrať s touto afrikcou kamoškou, pretože mu rodičia povedali, že s čiernymi sa nemôže hrať, chápeš to? Hneď sme jej to museli vysvetliť, že má posudzovať ľudí podľa toho ako sa k nej chovaju nie ako vypadaju.

V podstate každého čo poznám a stretávam je odniekiaľ len nie z UK, haha no teda preháňam, ale maju predkov skrýžených z tej či onej krajiny či kontinentu. To sú veci čo sa mne páčia. Za tých výše 13 rokov v Londýne som nemal ani raz problémi s inými kultúrami. V práci mám 90 percent pracovnej sily z rôznych afrických krajín a keď sú problémi, je to vždy o tej osobe nie farbe pleti. Všade sa najdu medzi nami čuráci a pičky.

Keď to porovnám so slovenskom tak je to stále proste len to naše a preto sa ani nedivím, že kopec tých ľudí stále žije v tom svojom malom svete a nerobí im problém hlásiť sa k antifašizmu, ale pritom stále akceptovať formy rasizmu, ktoré si možno ani veľmi neuvedomuju. Jedným je robiť si srandu či vtipkovať na úkor inej národnosti, pleti, náboženstvu atď. Mne to príde debilné a vôbec nie vtipné, ale aspoň vidím, kde stále sme za svetom, kde podľa našincov je to prílišná politická korektnosť, ale na západe je to slušnosť a úcta k druhým.

U nás to ani poniektorí antifašisti nechcú stále chápat, alebo to chápu, ale sa schovávaju a medzi sebou to trúsia a tvária sa ako sú nad vecou.

Věku člověk neuteče. Něco pamatuješ, tím neříkám, že jsi starej brachu! Přesto, srovnáváš někdy ten hardcore punk, ke kterému jsi přičichnul před lety s tím dnešním? Jsou podle Tebe rozdíly mezi anglickou a slovenskou scénou (potažmo českou)? Mne ešte nie je 40 haha, ešte mám rok pred sebou, ja som ešte mladý, čo sa o tebe povedať už nedá človeče.

Vrátim sa k otázke pred touto ako príklad. V 90tych rokoch bol rasizmus a antifašizmus nutnosťou proti skurveným náckom, ktorí vyliezli ako krysy a bili každého hlava - nehlava už len kvôli piercingu, dlhým vlasom či retazi na nohaviciach.

Keď mal niekto čo by len náznak rasizmu či chcel hádzať rasistické keci medzi ostatnými tak prinajlepšom dostal facku a poslali ho ostatní do piče. Dneska to vypadá, že je to cool, dokonca si niektorí antifašisti tvoria tajné skupiny na facebooku, kde si to medzi sebou rozprávaju, lebo sú tak nad vecou, ale vedia, že to nie je kosher tak sa schovávaju.

To čo uz je za debilitu? Tu máš príklad ako ľudia zdebilneli, ja vážne neviem odkiaľ táto debilita a mentalita sa nabrala? Viac ma to utvrdzuje v tom, že sme stále nikam moc nepokročili skôr regresli ako sa na to pozerám s odstupom z Anglicka. Na Slovensku mám už len málo ľudí, s ktorými sa dokážem normálne porozprávať a ktorým to naozaj myslí a maju tu zdravú dávku empatie voči svetu, utrpeniu iných a nie sú zasraní burani, ktorí počúvaju síce hard core punk, ale správaju sa ako debilné hovadá.

Keď je to také cool, tak prečo nevylezú na pódium a nedaju nejaké rasistické, homofóbne či xenofóbne vtipky tam rovno na pódiu? Prečo takto nehovoria s ľudmi z minorít? Vedia, že je to za čiarov, ale medzi sebou, či na facebooku je to ok, však vtip...takí sú to hrdinovia dneska – mentálna schiza osobnosti. Pozri sa na predvolebné klipy u Vás doma Honzo, čo sa rasizmus sa hlása priamo politickými stranami. Toto u Vás robil len Sládek v 90tych rokov a dneska to Vašim politickým spektrom ide krížom – krážom jedna radosť. Je toto normálne? Vidíš ako sa tá spoločnosť mení? Toto je to debilné čo na tom vidím a ako sa silno vyhradzujem voči vtipom, ktoré maju rasistický či iný xenofóbny podtón, pretože toto všetko prispieva to tejto mozaiky.

Ja som bol vždy v tom, že hard core punk má byť nosnou vlnou zmien, názorov, posúvať to ďalej a mať ten anti fašizmus, anti rasizmus, anti homofóbiu či anti xenofóbiu v krvy a poukazaovať na zlo v spoločnosti a snažiť sa to napraviť...

Ja žijem v židovskej oblasti Londýna, veľa známych je židovského povôdu, 90% našej work force v práci je z Afriky, neviem si predstaviť, že si sadnem a začnem rozprávať vtipy o židoch či afričanoch len tak, lebo viem, že sú to väčšinou vtipy, ktoré dehonestuju a urážaju. To nie je humor to je forma rasizmu u mňa. Keď to nepoviem tým ľuďom do oči, prečo by som to mal šíriť ďalej medzi ďalšími?

Dobrý príklad mám s učitelkou, ktorá pracuje s rómskymi deťmi. Nevidela nič zlé na tom, že medzi kamošmi si rozprávaju nevhodné vtipy, ale pri tom vie, že tým deďom by to nepovedala, lebo by im dokázala ublížiť citovo, tak prečo vôbec? Lebo sme nad vecou? Nevidim v tom logiku. Nehovorím, že týto ľudia sú fašisti či rasisti, ale jednoznačne posúvaju barieru tolerantnosti aj v tej scéne zlým smerom. Toto nie je akceptovatelné si myslim v dnešnej napätej dobe. Keci o politickej korektnosti mi možu vyskociť na vtáka a zatancovať odzemok, pre mňa je to o slušnosti a rešpekte k iným. Kotlebovci a fašisti sa zabávaju na takomto zvrátenom humore, sorry.

Některé Tvé motivy jsou „sportovní“ a já o tobě vím, že se běháš a jezdíš na kole. Osobně nemám rád kolektivní sporty, nikdo by mě nedokázal přinutit sledovat hokej, fotbal … nebo na tyhle sporty dokonce vyrazit na stadion. Přesto mám nutkání věnovat se běhání a cyklistice. Říká si o to tělo, tak nějak samo. Pověz něco o svém běhání … o svém kole … Uf som sa rozvášnil. S tým behaním to až tak nepreháňam, v poslednej dobe som strašne lenivý, ale hej dokopávam sa k behu kvôli pribudajucim kilám a rokom. Čím som starší, tým som lenivejší. Strašne mi dlho trvá kým sa dokopem k behaniu a veľmi ľahko sa mi nájde výhovorka prečo nie isť behať, haha. Mal by som sa asi stať vegánom haha, všade vidím koľko maju sily a energie, hmmm. S behaním to mám tak, že sa raz-dvakrát do týžďna prinútim ísď do práce autobusom a potom behom z práce domov, čo je okolo 10 km. Dosť na to, aby som beh nechcel vidieť ďalší týžden. Pravda je, že mi to čistí hlavu od stresu po práci.

Na bicykli jazdím denno - denne, odkedy som predal auto tak jazdím len MHD alebo na bicykli či ten beh z práce, teda viacej na bicykli, keď to s tým počasím nie je až tak zlé a dáva mi to ten pohyb denno-denný. Dobrá hodinka každý deň do kopca a z kopca domov, keďže žijem v severnom Londýne a tam tých kopcov je viac ako dosť.

S kolektívnymi športmi to mám tiež tak ako ty ujko. Neznášam futbal, hokej znesiem len jednu tretinu a ostatným loptovým hrám som neprepadol nikdy. Irituje ma kukať na niekoho kto nahána loptu hore - dole jak nejaký priblblý circus. Radšej mám bojové športy, keď už, nech si poriadne ti dvaja daju do držky ako pozerať na to futbalové simulovanie. Napríklad som nikdy nepochopil tomu ako može byť v tej NHL tolerovane to násilie, bitky, kokot však oni to robia aby pritiahli ľudi na štadion, už tam ani nejde o ten hokej ako o to, kto komu tam rozbije hubu a ešte im aj tlieskaju, mne to príde dobre jebnute, však to vôbec nie je o tom športe, keď sa chcú biť nech idú robiť box, MMA alebo čo ja viem čo...

J: Ako to máš ty ujko? Nútiš sa behať, alebo si vo fáze, že Ťa to teší? (S:) No já to mám, že jsem se začátkem již „proběhal“. Tím myslím ty běhy, kdy vystartuješ a po pár kilometrech Tě píchne tam nebo tam, pak se Ti chce zvracet a tak :). Dá se říct, že jsem rozběhanej a těší mě v tom pokračovat. Po několika letech jsem ale zrecykloval (s pomocí Olomouckého Bajkazylu) své MTB kolo (teď již i starého Favorita) a běhání jsem vyměnil za ježdění na kole. Rozjezd jsem již také překonal a nyní jsem ve fázi, kdy jsem téměř závislý. Jsem nervózní, když nevyjedu a čumím lidem na kola ... Pokud bych měl čas, nechodil do práce, neměl rodinu a další aktivity, asi bych jen jezdil na kole. Pořádný dlouhý trasy. Mým snem je vyjet příští rok na pár dní někam daleko ... nebo aspoň o trochu dál, než si mohu normálně dovolit. To mi strašně láká, těší a je to jedna z mála věcí, která mi dobíjí baterky.

Mimochodem, zmínil jsem olomoucký Bajkazyl, který má můj velký respekt. Dělají tam kola se srdcem a najdeš v tom propojení lásky k cyklistice, starému železu a propojování s novými technologiemi, díly! Jak vypadá Tvůj stroj? Je v Londýně podobný prostor, kde můžeš poladit své kolo? No toto sú tie veci, ktoré neriešim, ja mám fakt obyčajný mestský single speed ani nie je fixy ale free wheel, lebo ma nesmierne rozčuluje, keď idem dole kopcom, že musím furt pedálovať ako kokot čo ma spomaľuje, alebo zvyšuje riziko, že sa niekde dobre vyjebem haha. Takže opraviť si deravú dušu ešte viem, naolejovať zadné a predné koliečko tiež a tú brzdu dotiahnuť tiež, takže na mojom nie je až tak veľa práce, keď sa to tak vezme a ani drahy nie je, nedám viac ako £200 za bicykel. Raz za dva roky kúpim nový a starý posuniem, lebo keby som mal dať kompletku výmenu kolies, tak to ma bude stáť na to isté ako nový bicykel. Stretávať sa s inými cyklistami ma vážne nebaví a o bicykloch sa rozprávať tiež neviem, kávu nepijem ani pivo, fakt neviem čo by som v nejakom cyklo shope či kaviarni robil haha. Ja som veľmi nudný človek a nie veľmi spoločenský.

Jaký kapely, labely Tě aktuálně baví? Dosť ma bavia malé UK kapely: Pints, Who cares?, Desolated, War Crimes, Violent reaction, Poisonous cunts, Grove Street Families, Absorption, Jawless, Dead Mans Chest, World weary, Target lock, Higher power, Boxkite, Creeper, Giants, potom z tých zahraničných ma bavia Earthquake, Mindset, Life of Agony, ten posledný Nasty ma baví, Dogchains z Nemecka, Easy Money, Fidlar, Minority unit, Swamps, no škála je veľmi veľká momentálne a čoraz viac sa mi páčia tie lopatové spolky čoho sa bojim najviac haha, ale stále old school mám najradšej. Zo slovenských mám rád Citadel, škoda, že už nehraju.

Co je pravdy na tom, že jsi z Bratislavy odjel na poníkovi? Ty jo, ty tu vyžahuješ staré vtípky ešte z doby čo som sa stretával s Mrcou z Napajedel, to on stále hovoril, že chodíme na poníkoch, ale on si to pomýlil. Jediného poníka čo som jazdil bol Mrca, haha.

Občas mám dojem, že jsem se v hardcore punku zasekl před mnoha lety zpátky a tak nějak mně to provází stále …. Jak by jsi definoval hardcore punk v roce 2017? Ja som zabrzdený stále, všetko mi trvá dlhšie. Na druhú stranu to ako vyrastáš, to čo prežívaš a sa naučíš máme stále v sebe, tak sa nečuduj, že si zaseknutý, je to to aké si to spoznal a zaľubil sa do scény. To, že dneska už možno vyzerá inakšie a máme tie doby minulé zromantizované je už vec druhá. Treba však povedať, že keby som mal možnosť ísť späť do dej doby, tak určite len s technológiou aká je teraz haha. Určite mi nechýbaju náckovia, neustále striehnutie či na teba nejaký kokot nevytiahne nož, mafia a neustáli kokoti buzerujúci Ťa na ulici za dlhé vlasy, číro, či oblečenie, to mi určite nechýba.

V roku 2017 definovať hard core punk? Človeče je to tak už prefláknute, aj keď nie úplne mainstream v pravom zmysle slova, že sa na to už nedá pozerať. Ja vyhľadávam už len malé kapely, pohybujem sa v tom undergrounde medzi svojimi, na veľké koncerty nechodím, navštevujem len malé kluby, mňa nebavia veľke festivaly, veľa ľudi a kopec kokotov všade. Kto chce ten underground si ho naáde, inak je to pre mňa mŕtve čo sa týka tých kapiel čo idu za čiaru a maju kapelu ako job. Tak teda kým v 90tych sa ta cesta toho hard core prekopavala a vyšlapávala do tej dnešnej profi podoby, dneska je to normálna vec, ktorá ale mne vadí. Rešpektujem to svojim spôsobom, ale nesledujem ju, maximalne si zajdem na nejakú kapelu čo mňa osobne zaujma, ale to musí byť fakt viac náhoda ako pravidlo.

Západ vs východ. Někdo může mít pocit, že lidi ze „západu“ nezajímají kapely směrem na východ. Myslíš si, že je to i obráceně? Jak to vidíš Ty? Ľudia tu v UK sa moc nezaújmaju o kapely z východu, nikdy to tak nebolo a nebude, na čo aj? Však maju v UK tak silnú scénu, že ani medzi sebou nevedia kto má akú kapelu, je to proste veľke, tie scény funguju nezávisle na sebe a len sem tam sa križuju na nejakom koncerte, kde organizátor ma trošku cítenia a urobí to žánrovo pestré. Na druhú stranu tie londýnske kapely su mixnuté, hraje v nich veľa poliakov, angličanov spolu s ľuďmi z horných dolných.

Zober si tak, že od toho roku asi 2006 ta UK scéna išla zase tak hore, že oni už nepotrebuju americkú head line kapelu na to aby vypredali klub, stači dať relevantné UK kapely na set list a v pohode vypredáš 300-400 kapacitnú venue. Niekedy mám pocit, že na americkú kapelu príde menej ľudi ako na UK kapelu.

Tak isto si povedzme otvorene, ktorá z tých CZ/SK napríklad kapiel je tak dobrá, že by konkurovala UK kapelám či americkým kapelam? Veľmi málo je takých u nás, to nie je problém UK scény, ale našich, že sú proste väčšinou priemerné. Jediné kapely, ktoré u mňa vyčínaju z davu sú Citadel a Čad. V Čechách asi viac, ale stratil som prehlad, sorry.

Ujo, díky za rozhovor. Pověz na závěr něco o své připravované knize UKHC II … drž se. Štvrtá knižka fotiek je na spadnutie. Hrubšia, farebná obálka a viacej lepších fotiek UK scény. Je to masivne, chápeš, dva roky po sebe mám material na lepšiu a lepšiu knižku fotiek tak je to silne momentálne v UK. Nové kapely vidíš „kazdý deň“ a to chodím fotiť na koncerty asi len raz do mesiaca. Niektoré zaniknú do roka iné idu ďalej, ale stále je to silné.

Viem, že táto knižka UKHC 2 nie je nič pre domácich ľudi, tá predajnosť na Slovensku či Čechách išla do desiatky haha, je slabá, ale ani si s tým nelámem hlavu, je to špecificky určene kamošom tu v UK. Kapelám, klubom, promóterom. UKHC som vypredal do 3 – 4 mesiacov, vytlačili sme 200 ks tušim. Teraz máme 250 kusov, zopár kusov bude u teba pre domácich fotomilov tak snaď to ľuďom čo radi fotia urobí radosť.

Keď som vidal Untitled a Čierne ovce, písalo mi dosť dnešných fotografov, že sa knihou inšpirovali k foteniu, tak do toho. Tlačte svoje fotky, nebojte sa ísť do toho. Ja som workoholic a milujem zdielať moje veci s inými. Je to radosť.

K vianociam chystám aj nové triko v japonskom duchu, bude to proti drogový dizajn v kooperácii s japonskou maliarkou Akilo žijucou v taliansku. Bude 4 farebný a na dlhom rukáve na zimu. Je sa na čo tešiť.

Dik ujko za miesto a čas. Si borec a ľubim Ťa. Pozdrav doma. Som veľmi rád, že mám pri sebe ľudí ako ty čo vedia nezištne pomôcť, keď je treba.

Zdravím do lesa.

Amen Tma.

Žádné komentáře: