pondělí 21. října 2013

Rozhovor: Gifo/Controlled Existence


Již delší dobu sleduji hlučnou partu Controlled Existence, které letos vyšel debutní vinylový 7“EP split s maďarskými ALEA IACTA EST. Super kapela, i split, tak mi to nedalo a udělal jsem rozhovor s kytaristou Gifom (Controlled Existence). Rozhovor vznikl po emailu a vychází v původním znění česko-slovensky. Otázky: Samuel / odpovídal: Gifo.

Ahoj, na úvod rozhovoru položím klasickou otázku, jak představíte Vaši kapelu? Ahoj, za prvé díky za rozhovor. Sme radi za záujem z tvojej strany. Sme jedna z mnohých hardcoreových kapiel v Čechách. Hráme od roku 2011 a snažíme sa o tvorbu rýchlej a agresívnej hudby. Zatiaľ sme vydali jedno split MC s bratislavskou kapelou MINDFUCK a split EP s našimi maďarsko-slovenskými priateľmi ALEA IACTA EST. Minulý týždeň sme sa práve s touto kapelou vrátili zo spoločného balkánskeho tour. Kapelu tvorí Zubár /bicie/, Ľuba /spev/, Medveďlába /basa/ a Gifo /gitara/.

Hardcore X grind X hardcore grind? Chcete sami sebe někam zařadit? Možno to úplne potrebné nie je. Teda pre mňa nie. Vždy je lepšie si pustiť desku kapely, alebo ísť na koncert, než jej vymýšľať škatuľku do ktorej sa zmestí.  Keď sa ma ale niekto opýta, čo za hudbu hráme, tak to najčastejšie popisujem ako mix grindcore a powerviolence. Rozhodne sme viac punk než metal.

Odkud pocházíte a kde jste aktuálně lokalizovaný? Trištvrte kapely je zo stredného Slovenska, len každý z nás z iného mesta. Medveď je jediný člen kapely pôvodom z Čiech. Všetci momentálne žijeme v Prahe a vypadá to, že ak sa nič zásadné nezmení, tak tu ešte nejaký čas pobudneme.

Jaké to je žít v Praze? Jak se díváš na cestování za prací mezi státy? Jaká je situace s prací u Vás? Ja som v tejto chvíli v Prahe spokojný. Je to veľkomesto so všetkými plusmi a mínusmi, ktoré bývanie v ňom prináša. Je super, že mám možnosť chodiť do vege reštaurácií, na koncerty, do kina, divadla alebo inde za kultúrou. V Prahe je týchto možností viac než kdekoľvek inde v Čechách alebo na Slovensku. Taktiež i keď je to preľudnené mesto, tak je tu dosť zelene a parkov. Kapely to z môjho pohľadu majú tiež jednoduchšie vo väčšom meste – viac možností na hranie, hranie s kapelami, ktoré prechádzajú cez Prahu takže si ťa skôr niekto všimne apod.

Áno, primárnym dôvodom príchodu väčšiny slovenských, ale i ďalších emigrantov z východu je práca s ktorou to doma neni žiadna sláva. Na Slovensku je to s prácou najlepšie podobne, jak tu a teda  v hlavnom meste. Čím ideš ďalej na východ, tým viac sa to kurví. Osobne som strašne rád, že môžem pracovať v oblasti ktorú som vyštudoval a ktorá ma nejakým spôsobom baví. Doma by to nebolo možné. Uvedomím si to vždy keď sa párkrát do roka vrátim a stretnem so starými známymi, ktorí sú bez práce, prípadne majú blbo platenú a ubíjajúcu robotu.  Dôležité je ešte dodať, že i keď sme  cudzinci tak máme úplne iný formálny status než ľudia prichádzajúci mimo EÚ, čo nám život tu dosť zásadne uľahčuje.

Taky mám raději více punk než metal. Když jsem ještě řval v kapele, tak všechny akce směrem na „východ“ byli super, přišlo mi, že lidi si akce více užívají a jsou spontánnější. Jaké bylo „balkánské tour“? Zařizovali jste si ho celé sami? Všetky koncerty na turné zariadila a vykomunikovala Ľuba. Koncerty boli fajn, niekde sa ľudia bavili viac, inde menej. Na to, že sme ale neznáma kapela, tak myslím, že sme mali úspech. Jeden z najlepších koncertov bol v Chorvátskom Zahrebe v Medike, čo je miesto v štýle autonómnych centier, ktoré sú časté v západnej Európe. Teda čosi ako squat, ale zlegalizovaný a s miernou podporou mesta alebo iných lokálnych „autorít.“ Ďalší super koncert bol v Sarajeve, kde sme mali hlavne hrozne príjemných hostiteľov. Ľudia na akcii boli tiež milý, čo bolo dosť v kontraste s vojnou zničenou krajinou. Cestovanie po Bosne a Hercegovine je teda dosť depresívne. Takže celkovo bolo turné super, až na pár problémov pri prechode cez hranice.

Jak v kapele fungujete a jak by jsi popsal ostatní členy? Myslím, že sme sa stretli štyria relatívne zodpovední ľudia, čo niekedy nie je v punkových kapelách úplne bežné. Takže je fajn, že keď pokazíme napr. song na koncerte, tak to nie je kvôli nezodpovednosti, ale kvôli tomu, že sme amatéri J. Všetky texty ktoré máme si píše Ľuba, riffy vymýšľam najčastejšie ja alebo Zubár a finálna podoba piesní sa dotvára na skúške za účasti všetkých členov. Medveď je dvorný technik kapely, pretože má toľko aparátu jak zvukár Argemy, Ľuba je dlhoročná vegánka a Zubár je výrobca a milovník domácich knedlíkov /samozrejme vegánskych/.  Všetci v kapele máme radi zvieratká, takže ich nikto z nás nekonzumuje. Zatiaľ nás kapela všetkých baví a dúfam, že to tak bude čo najdlhšie.

Skvělý představení a je fajn slyšet, že celá kapela jste „meet free“. Jak se díváte na hardcore punkové kapely, jejich členové jedí maso? Odpovedám len za seba, takže ostatní z kapely na to môžu mať iný názor. Nemám problém s tým, keď niekto z kapiel alebo aj mimo ne konzumuje mäso. Je to jeho/jej voľba a rozhodnutie.

Letos jste vydali 7“EP, zúčastnili se 10“ kompilace na Dead Heroes ... Jak to probíhalo a co by jsi k nahrávkám pověděl? S ponukou účasti na kompilačke nás oslovil Pepa z Dead Heroes, za čo sme mu vďačný. Myslím, že sa podarila super a už sa teším na ďalšie pokračovanie. Je fajn, že sme sa ocitli na spoločnom vinyle s týmito kapelami a že sa naša hudba dostane k ďalším ľudom. Songy na nej sú z nášho prvého split MC, takže nič nové.

Sedempalec sme vydávali viac-menej kapely sami za prispenia niekoľko labelov. Nahrávka je fajn, ale po čase vždy počuješ, že by to mohlo byť o trochu lepšie, takže si ju už radšej nepúšťam. Za to druhá strana desky od Ale Iacta Est je parádna!

Líbí se mi Vaše logo, grafika EP, motiv trika … kdo Vám dělal? Jak velký vliv má podle Tebe grafika, kterou si kapela vytváří „ksicht“, na její úspěšnost? Logo a motív na MC nám nakreslil náš kamarát Jano zo Stožku. Medzi slovenskými HC/grindermi je už celkom známy pretože kreslí parádne a občas ho niekto zneužije tak jak my. Obrázok na EP kreslila Ľuba a Janovu ďalšiu grafiku sme použili ako nový motív na tričká.

Úspešnosť skrz grafiku kapely posúdiť neviem. Určite to môže hrať významnú úlohu pri prvých kontaktoch s kapelou, prípadne pri tom keď sa kapela chce držať nejakého štýlu apod. A jasné, že dobre urobené triko sa lepšie predáva. Stále ale dúfam, že väčšina ľudí hladí skôr na hudbu, než na image.

Proč jste si vybrali název Controlled Existence? Pred prvým koncertom prebiehalo klasické hľadanie názvu kapely. Z viacerých variant nám táto prišla ako najlepšia. K významu názvu sa viaže to, ako v súčasnosti fungujeme. Na jednej strane je celý náš život dohľadatelný v poistení, pracovných zmluvách, výpisoch z účtu, prípadne každodenne na Facebooku. Na druhej strane máš možnosť fungovať len v určitých medziach, ktoré ti umožňujú byť súčasťou spoločnosti, čo tiež predstavuje dosť zásadnú kontrolu.

Má hardcore/punk nějaké hranice? Kde podle Tebe nálepka „hardcore/punk“ začíná, a kde končí? Dúfam, že hudobne žiadne hranice nie sú. Aspoň ja ich nevnímam a som rád, že sú kapely, ktoré zdieľajú  podobné názory a pritom hrajú úplne iné hudobné štýly - grindcore, hip-hop, ska, punk, folk.....

Jak se díváš na kapely, které svoje nahrávky vydají na mainstream labelech? Řešíš to nějak? To či ma to štve záleží od konkrétnej kapely. Počúvam množstvo kapiel, ktoré mevychádzajú z hardcoreových myšlienok. Takže u týchto kapiel to neriešim vôbec.

Zvláštne je keď kapela, ktorá hlása princíp DIY prestúpi k veľkému vydavateľstvu. Otázka ale je čo je to mainstream label? Je to už napríklad Southern Lord (ktorý mimochodom vydáva parádne pecky) alebo sa za mainstream považuje až EMI prípadne aktivity SCION-u? Zrovná SCION je pre mňa fakt záhadný a nechápem prečo do toho šli niektoré kapely, ktoré by sa bez problémov presadili aj bez nich. Tie videá s rozmazanými tričkami sú fakt otras! O sponzoringu a reklame pre Toyotou ani nehovorím. Desku Magrudegrind, ktorú mám doma som ale kvôli tomu nevyhodil.

Kupuješ si desky, potažmo sleduješ dění na p/w, fast, grind scéně? Jaký by byl Tvůj „tip na hit“ ze světa, a samozřejmě i od nás? Áno kupujem a určite sledujem jak nové, tak už overené kapely. Nie som síce žiadny maniak do nakupovania vinylov, ktorý by na to minul celú výplatu ale občas si rád zaobstarám novú nahrávku. Tipy na hity – snáď to môže byť aj mimo uvedené štýly:
Blues For The Red Sun – parádna nahrávka, ktorú majú zatiaľ len na nete. Dúfam, že čoskoro budú chlapci koncertovať a nahrávka dostane aj materiálnu podobu.
Dáša fon Flááááša – asi netreba predstavovať.

Crowskin – nemecký doom/sludge.
The Epidemics – super punkrock zo Švédska.
Afternoon Gentleman -  už dosť známy PW.
SETE STAR SEPT – neskutočné čo predviedli naživo na OEF a PF.
Ďalej napr. Looking for answer, Lycantrophy, Gattaca (hlavne to epko s opičkami), Prugelknable a hromada ďalších skvelých kapiel.

Máš rád „stylovost“ nebo uvítáš, když na akci, kde hrajete je více kapel, různých stylů? To je ťažké. Záleží na tom, čo si pod pojmom štýlovosť predstavuješ. Vyhovuje mi, keď je na koncerte viac štýlov, ktoré ale majú k sebe blízko. To znamená, že mám rád akcie kde hrá napríklad jedna kapela crust, dalšia PV, potom grind, sludge a pod. Divné je medzi podobné kapely zakomponovať neopunk, grunge alebo ska. Takže rôznorodosť štýlov áno, ale nie za cenu úplného megamixu.

Jaký je Tvůj pohled na výši cesťáku/garance v hardcore/punku? Rozumiem tomu, že kapela ktorá hrá dlhšiu dobu, a má už nejaké „meno“, tak chce dostať za koncert viac než cesťák. Predsa len do kapely neustále vrážaš prachy a ak na ich koncerty chodí dosť ľudí, tak prečo im nedať viac než náklady na cestu? Myslím, že kapely ktoré si pýtajú veľa prachov sa sami „vyoutujú“ z undegroundového hc/punku a začnú sa pohybovať v iných sférach.

Čo sa týka garancií, tak z pohľadu člena kapely je vždy fajn, keď dostaneme toľko prachov jak bolo dohodnuté dopredu. Ale chápem to, že keď je na koncerte 5 platiacich a tri kapely tak asi nedostaneme sľúbených 80 euro. Ako průser vidím, keď sa organizátor vykašle po koncerte ubytovať kapelu, s ktorou to mal dohodnuté. To je neospravedlniteľné.

Hardcore, punk, grind má svou historii. Máš rád nějaké období, které Tě ovlivnilo a vracíš se k němu? Určite. Mám rád začiatky HC a crustu v Československu, to znamená kapely ako Mrtvá budoucnost, Testimony, Nonconformist, Dread 101, Gride atd. Boli to jedny z prvých kapiel, ktoré ma dostali k HC a počúvam ich dodnes. Väčšinu z nich som nikdy na živo nevidel.

Jaké jsou plány Controlled Existence? Do konca roka sme si dali pauzu s koncertmi. Najbližšie hráme až v januári 2014 na akcii v Ořechově, ktorú robia chlapci z Škody 120. Do tej doby chceme vymýšľať nové songy, obmeniť set a svojpomocne nahrať nový materiál na plánované split EP. Ak sa to podarí, tak začiatkom roku by mohlo byť vonku.

Vydali by jste split s „emo“ kapelou? Ty jo…Záležalo by na tom, či by nás tá kapela niečím oslovila. Je to ale menej pravdepodobné. Hudobne ide emo hardcore úplne mimo mňa. Zatiaľ som nenarazil na emo kapelu, ktorá by sa mi páčila.

Máš raději psy a nebo kočky? Tento spor ma občas dosť štve. Keď to preženiem, tak psičkári nemajú radi mačky, pretože sú predsa falošné, vychcané, lenivé a sú to proste kurvy. Milovníci kočiek zase nadávajú na to že psy sú úplne blbí, bez svojej hlavy a chorobne oddaní. Najviac ma zaráža, keď je niekto schopný sa kvôli tomu hádať. Mám rád zvieratá. Psy a mačky mám rád úplne rovnako. Majú úplne iné povahy a to je dobre. Keby sa všetky zvieratá správali rovnako, tak by to bolo pekne nudné...a to platí aj u ľudí.

Jaké to je, když se v kapele sejdou obě pohlaví? Myslím, že pre fungovanie kapely to nie je až tak dôležité. Možno by sa to prejavilo výraznejšie, kebyže je u nás žien viac.
Tým, že máme speváčku sme asi zaujímavejší pre ostatných ľudí a ľahšie si nás zapamätajú. Predsa len to v grindcore nie je až tak časté.  Snáď to neni naše jediné pozitívum.

Pokud bych měl vybrat tři nejoblíbenější zpěvačky, chvilku bych přemýšlel, a pak bych řekl – Alela Diane, Faiza Kracheni (Mindless, Hatred Surge), Kim Shattuck (zpívá s NOFX písničku Lori Meyers) & Emma (Epidemics). Máš nějaké oblíbené zpěvačky? Peťa z Idiots parade a Zdíša z Lycantrophy. To je predsa jasné J

V rozhovoru na Periferia.cz jsem četl, že pracuješ v sociální sféře? Co konkrétně děláš? Pár rokov pracujem s ľuďmi, ktorí majú problém s užívaním drog. V súčasnosti som zamestnaný v pracovnej agentúre, ktorá sa snaží pomáhať už abstinujúcim klientom s hľadaním zamestnania, zaradením sa do práce a ďalšími vecami ktoré si dáva človek do poriadku po prefetovaných rokoch.

Vrátím se zpátky ke kapele, jak distribuujete své nahrávky? Nejaké kusy sú u labelov, ktoré sa podieľali na vydaní a v ďalších distrách s ktorými sme platne menili. Nahrávky predávame na koncertoch, prípadne je možné napísať nám email. Takže úplne štandardná cesta. V mp3 sa v podstate všetko dá stiahnuť z netu.

Další otázka se může jevit jako nudná, často opakovaná, přesto jí položím, přeci jen - kolik kapel jsem si pořídil jen kvůli tomu, že jsem „jejich nápis viděl u někoho na triku“, nebo že mi někdo upozornil … jmenoval by jsi několik pro Tebe zásadních, desek a knížek, s tím, že ke každé napíšeš pár řádek? Ok, pár tipov na hudbu a knihy, ktoré mám rád : Nonconformist – EP Touch reality.  Súvisí s otázkou predtým. Jedna z mojich prvý HC nahrávok.
Eyehategod – všetky albumy. Skvelé spojenie bluesu a sludgeu.
Jan Keller - Tři sociální světy - Sociální struktura postindustriální společnosti. – Táto aj ďalšie knižky od Kellera sú fajn. Dobrý popis toho jak spoločnosť vypadá. Nie všetko vidím rovnako, ale aspoň k zamysleniu je jeho tvorba dobrá.
Paolo Coelho – Veronika sa rozhodla zomrieť. - Jednoduchá a pozitívna knižka. Iná ako jeho ostatné. Ideálna na blížiacu sa zimu.
Norman N. Naimark – Plameny nenávisti. -  Knižka o etnických čistkách. Čítal som ju nedávno. Popisuje okrem iného aj to, jak sa dosť často správajú ponižovaní ľudia, potom jak dostanú do rúk moc.
Black Sabbath – Prvý album. – toto je fakt základ J

V čem je podle Tebe síla hardcore/punku/grindu … ? Ťažká otázka. Neviem ako chápať „silu".  Mňa baví už samotná hudba a to, že sa môžeš cez ňu dostať k zaujímavým veciam a rozšíriť si tým obzory, čo sa ti pri počúvaní popu moc nepodarí. Je super, že je miesto a ľudia, kde nie sú až tak dôležité prachy. Keď sa bavím s ľuďmi mimo "scénu", tak pre nich fungovanie koncertov na DIY princípoch znie jak sci-fi, čo je skvelé. Úplne by som ale HC neglorifikoval. Nemyslím si, že sa nejako zásadne líšime od zvyšku spoločnosti.

Díky za rozhovor. Máš prostor pro cokoliv … Ja a Controlled Existence ďakujeme za záujem. Nech sa ti darí so zinom, Samuel records a rodinným životom v prírode! Rád ťa niekedy uvidím osobne.
Gifo / controlledexistence@seznam.cz

PS: Controlled Existence/ALEA IACTA EST – split 7“Ep seženeš přímo u kapely. Neváhej, je skvělej!

controlledexistence.blogspot.com
controlledexistence.bandcamp.com


čtvrtek 17. října 2013

POODLE HAIR - Dont Lick The Cover



anti 7"EP
(Dog Bless You Records)

Letos vyšlo (opět) velké množství desek. Hodně z nich si již nevybavím, nějaké mám, a další se mi nesmazatelně zapsaly do hlavy. Ano, jednou z nich je „anti EP“ od noise party POODLE HAIR, kteří jsou utajenější než The Residents. Skupinu, ani její hudbu, svět neviděl (neslyšel), přesto obsahuje nebezpečné impulzy pro naše mozky. Deska je výjimečná svým nápadem, ale i provedením. Dávám deset bodů z deseti možných za nápad, který vyzdvihuje jednu věc, a tou jsou texty. Ty jsou jako zápalky.

„Hranatý anti 7" Dont Lick The Cover odbožské noise skupiny POODLE HAIR . Deska nehraje, je s obou stran potištěná,stříbrná a nenajdete na ní songy jako Forest Hipster, Walkie Talkie Hot Dog, jednu instrumentálku a kavr od MEN´S RECOVERY PROJECT.plus ještě další hity, ale najdete tam insert s texty, vysvětlivky k textům a info proč je celá deska vydána v tomto duchu. K singlu je prďácká placka,která udělá hvězdu s každýho kdo si jí připne.“

EP mi částečně připomnělo album „Encapsulated“ od Metroshifter, které napsal Scott Ritcher a nahrané bylo naprosto jinými skupinami. S „anti Ep“ jdeme o velký kus dál a nezapomeňte, varuji Vás - Dont Lick The Cover!

Obal je samostatná kapitola a je vidět, že autor je oddaný grafické práci Marka McCoye. Grafiku singlu by možná POODLE HAIR záviděli i Virgin Mega Whore. Líbil se Vám layout Das Oath „Körper Kultur“? Super! Hodně lidem se nelíbil. Bonusem k singlu „Dont Lick The Cover“ je přiložená placka, se kterou bude její šťastný majitel, hvězdou naprosto VŽDYCKY a VŠUDE. Rozhodně si Vás všimne každý kluk i holka, a vzbudíte větší pozornost než s tričkem Burzum. POODLE HAIR mají jasno a „radši tričko s Davidem Hasselhofem než tričko Vargem nebo kočkou – místo pálení kostelů vypal radši radnici“. Texty jsou super extra dobrý, trefný a vtipný!

Nejlepší hudba mi hraje v hlavě. Stále, opakovaně a svévolně se vynořuje, aby rozčeřila šedé myšlenky obyčejných dní. Hraje kdekoliv a kdykoliv. Její tóny nemusí být reálné, jsou jedinečné. Impulzem pro její spuštění může být jiná hudba, deska. Hlava dostane impulz a rozvíjí ho dál. Hlava je pochodeň. Deska je sirka. Silnou stránkou toho "anti 7"EP" beru právě moment škrtnutí. Zbytek je na nás a našich hlavách. „Ticho nás spojuje. Mlčíme stejně jako tohle EP“.  (S)

PS: Udělej taky své „anti EP“- může to být zábava!
PS: náhled obalu je "cenzurovaná" verze.


Track list:
1 Forest Hipster
2 Walkie Talkie Hot Dog
3 Pisscnic
4 I Am Tourist From Hollyland
5 My Passport
6 Cat Free Youth
7 Man Hole (Written By – Men's Recovery Project)
8 You Are My Shiny Lunchbox...